Přidej
příběh
ludrovsky_ctverec2.jpg
19.11.2020 | Celá ČR | B. Braun Medical s.r.o.

Martin Ludrovský: Kvôli športu som na vozíčku, ale tiež mám zlatú paralympijskú medailu

Rozhovor sa nezačal práve veselo. Nie ľahko sa dnes štyridsaťšesťročnému Martinovi Ludrovskému spomína na obdobie, ktoré pre neho nebolo vôbec jednoduché. Na obdobie po škaredom úraze, keď musel prekonať nejednu prekážku a vyrovnať sa s tým, že už nikdy nebude chodiť. Ale čím viac si Martin spomína na cestu, ktorú dodnes prešiel, tým intenzívnejšie sa v našom rozhovore objavuje nádej a vôľa žiť, bojovať a nevzdávať sa.

Martin, môžete nám prezradiť, ako vyzeral váš život pred úrazom?

„Do roku 2005, kým sa mi to stalo, som bol úplne obyčajný človek, ktorý si užíval pokojný život. Venoval som sa svojim obľúbeným koníčkom a práci – oboje spája vôňa benzínu. Pretekal som v rallye, motokrose, vlastnil som tuningový autoservis, bol som vášnivým športovcom. A práve motokros sa mi stal osudným a môj život sa v jedinom okamihu obrátil úplne hore nohami.“

Čo sa presne stalo?

„Vtedy som sa pripravoval na motokrosovú súťaž a usilovne som trénoval. Na jednom meranom tréningu v Prešove som si odjazdil svojich zvyčajných dvanásť kôl a dal som si krátku pauzu. Volali mi moji kamaráti z Košíc a prehovárali ma, aby som na nich počkal. Vyhovel som im a aby som si skrátil čas, rozhodol som sa odjazdiť ešte zopár kôl navyše. Lenže hneď v prvom kole som dostal neznesiteľný kŕč do rúk a kvôli nemu som vôbec nedokázal znížiť rýchlosť svojho stroja, nemohol som radiť rýchlosti. Rampa ma doslova vykopla prudko do vzduchu, kŕče síce povolili, ale ruky pustili motorku a ja som padal. Kolesá motorky v podstate vystrelili proti mne a zlomili mi miechu.“

Celý článok nájdete tu.

Přidej komentář
skoda_handy_banner_550_160_2.jpg
banner-covid19-2.jpg