Príbeh Jozefa Griača

Hoci to má komplikované, ukázalo sa, že moje predstavy boli klasické predsudky. Jozef je totiž mimoriadne aktívny a doma príliš veľa času netrávi. Nemá na to čas. Nakrúcať u neho sme preto mohli až pri druhom stretnutí, to prvé sme absolvovali v kaviarni jedného z kníhkupectiev obchodného centra, kde zvykne tráviť čas.

Okrem toho pravidelne dochádza na vysokú školu, kde študuje sociálnu prácu a kde sa podľa vlastných slov aktívne zapája do prednášok. Realizuje sa tiež v občianskom združení Imobilio, ktoré pomáha podobne hendikepovaným požičiavaním kompenzačných pomôcok, a snaží sa tiež vybudovať centrum pre štúdium ťažko zdravotne postihnutých.

Popri tom stíha pracovať na počítači, samovzdelávať sa, veľa čítať, chodiť do kina, ale aj „obzerať si baby" v obchodnom centre. Priznáva, že sa stretáva aj s predsudkami, majiteľka istej kaviarne mu povedala, že by mal odísť, lebo by mohol prekážať okoloidúcim. Inokedy sú stretnutia s čašníkmi vtipné, najmä ak mu v snahe pomôcť povedia, že nemusí čakať v rade a môže si ísť sadnúť. „Ja už pritom sedím," smeje sa na nedávnej príhode z fastfoodu.

Čítajte viac: http://tv.sme.sk/v/29244/je-leziaci-ale-stiha-viac-nez-mnohi-zdravi.html#ixzz2tViHgjPH

zdroj: tv.sme.sk

foto: Gabriel Kuchta