Přidej
příběh
monika-braunoviny4-kopie.png
15.9.2020 | Celá ČR | B. Braun Medical s.r.o.

Život si treba užívať

Príbeh mladej ambasádorky projektu B. Braun pre život Moniky Velackovej je farebný a inšpiratívny od samého počiatku, napriek tomu, že je odmalička pripútaná na invalidný vozík. Je osobnosťou s takou dávkou chuti do života a pozitívnej energie, že hravo schová do vrecka ľudí bez hendikepu. Monika sa narodila s rázštepom chrbtice a porušenou miechou, nikdy nechodila, vyrástla na vozíku. Aj napriek svojmu hendikepu bola od detstva činorodá a akčná. Jej rodičia spomínajú na to, ako na ňu museli neustále dávať pozor, pretože aj keď nemohla chodiť, neustále sa niekam presúvala.

Vo chvíli, keď sa z Moniky stala školáčka, nastali ťažkosti

Nikto z riaditeľov základných škôl v Trenčíne, odkiaľ Monika pochádza, nechcel vo svojej škole postihnuté dieťa. Síce milo, ale s poriadnou dávkou dešpektu ju odkazovali na špeciálnu školu pre postihnutých v Bratislave. Predstava, že Monika bude nútená tráviť čas mimo školy na internáte, bola pre jej rodičov nemysliteľná. Nakoniec riaditeľka jednej trenčianskej základnej školy povolila a Monika mohla začať navštevovať základnú školu v mieste bydliska. Spočiatku mala triedu na prízemí budovy, ale postupne sa presťahovala na poschodie.

 

Učebňa na poschodí základnej školy nebola tou najväčšou výzvou

Rodičia v snahe pomôcť škole získať schodolez založili občianske združenie a potrebné peniaze zaobstarali. Firma, ktorá mala projekt schodolezu realizovať, však peniaze spreneverila, a tak boli všetci znovu na začiatku. Vedenie školy urobilo aspoň niektoré opatrenia, ktoré pomáhali Monike „normálne“ navštevovať školu, ako je bezbariérové WC alebo asistent učiteľa. Po čase sa podarilo spreneverené peniaze aspoň čiastočne vysúdiť naspäť a škola za ne vybudovala výťah, ktorý odvtedy poslúžil už nejednému postihnutému študentovi. Monika bola vzornou žiačkou, a keď základnú školu opúšťala, pani riaditeľka vyhlásila, že by si veľmi želala mať viac takých študentov. Aj napriek tomu, že Monika vzorne študovala, boj o stredoškolské vzdelanie bol podobný tomu, ktorý zvádzala v prvej triede základnej školy. Riaditeľ trenčianskeho gymnázia, kam sa hlásila, jednoznačne odmietol prijať postihnutú študentku. Monika začala navštevovať Obchodnú akadémiu v Trenčíne, kde sa stretla s milým prijatím nielen zo strany učiteľského zboru, ale aj spolužiakov, ktorí sa jej snažili štúdium po pohybovej stránke všemožne uľahčiť.

 

Nielen vynikajúca študentka, ale aj bravúrna hudobníčka

Do pamäti obchodnej akadémie sa nezapísala len ako vynikajúca študentka s hendikepom, ale aj ako výborná hudobníčka. So štyrmi spolužiakmi založila pop-rockovú skupinu C Double BB. Hrala na klávesy, a to nielen pre uši spolužiakov a rodiny. Už vtedy s kapelou vystupovala na trenčianskom Námestí Mieru, ktoré bolo zaplnené divákmi. Hudba je dodnes jej sprievodcom aj napriek tomu, že, ako sama hovorí, genetické predpoklady na ňu nemá. Nikto z jej rodiny sa hudbe nevenuje, a preto Monika  so zveličením dodáva, že je zrejme adoptovaná. Po skončení strednej školy sa vrhla na vysokoškolské štúdium, najprv v Žiline a potom v Olomouci, kde získala magisterský titul odbore učiteľstvo anglického jazyka, literatúry a hudobného umenia. Zároveň študovala na súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Topoľčanoch, ale momentálne štúdium prerušila. Niet divu – je taká činorodá, že svoje aktivity musí plánovať takmer na minúty. Len na upresnenie – hrá na klávesy v hudobnej skupine Gladiator Revival, učí angličtinu na základnej škole, učí na klavír v hudobnej škole, a navyše je zamestnaná v obchodnej firme. 

Celý článok nájdete tu.

Přidej komentář
skoda_handy_banner_550_160_2.jpg
zd-banner-vozejkov_200430.png