Príbeh Mariána Ligdy

 „Úraz sa mi stal pred takmer desiatimi rokmi pri lyžovaní v Českej republike, kde ani poriadne hory nie sú, bol to osud,“ skonštatoval Ligda na tlačovej konferencii usporiadanej k projektu Wings for Life World Run. Spresnil, že spadol tak nešťastne, že si zlomil tri stavce. Už v tom okamihu vraj vedel, že to nedopadne dobre. „Ťažko povedať, čo sa mi v tej chvíli premietalo v hlave. Keď som už bol po operáciách, snažil som sa nerozmýšľať nad tým, čo by mohlo byť, keby sa to nestalo. Zo všetkého ma nakoniec dostali úvahy o tom, čomu sa budem teraz venovať. To som našťastie zistil už v prvých týždňoch, a odvtedy v tejto ceste pokračujem,“ povedal.

Čo mu najviac pomohlo? Jednoznačne pozitívne myslenie. „Život sa z veľkej časti zmení, no ja som sa snažil stále pozitívne myslieť a športovať, pretože práve pri športe sa hlava prečistí a človek príde na iné myšlienky.“ Doplnil, že s úrazom prišli aj veľkéstarosti – každý deň začal mať svoje, diametrálne iné pravidlá. „Už to nie je deň, kedy človek vstane, naje sa a má určitú pracovnú a sociálnu pohodu. Deň každého, kto prežil úraz miechy, má svoje pravidlá a čím je človek mladší, tým je to preňho náročnejšie. Ja som nikdy nerozmýšľal nad tým, že toto je definitíva. Stále som dúfal, že aj v mojom zdravotnom stave sa to niekam môže posunúť.“

Aj bývalý lyžiar môže potvrdiť to, čo mnohí pred ním: Úraz sa stane v sekunde, no návrat späť je dlhodobý a mimoriadne náročný. Niekto má to šťastie a jedného dňa sa postaví na nohy, iný skladá mozaiku krôčik po krôčiku. Aj Marián Ligda verí, že výskum a lekári-špecialisti dajú svoje hlavy dokopy a jedného dňa ľudia vstanú z vozíčkov a budú opäť chodiť. Pomôcky už k dispozícii sú, aj technologické, vďaka ktorým môžu vozičkári chodiť, no podľa Ligdových slov sú nepohodlné. „Najlepšie je, keď človek stojí na vlastných nohách, bez pomôcok. Pretože tie sú väčšinou spojené s batériami,“ skonštatoval muž, ktorý sa unikátneho behu zúčastní na svojom handbiku, na ktorom jazdí už asi osem rokov.

více zde

zdroj: zdravie.pravda.sk

foto: Peter Brichta

autor: Dana Závadová